Pri vstávaní som zažila pocit odporu
Začala som podnikať hneď po škole. Moji starí rodičia boli obchodníci a tak som pokračovala v rodinnej tradícii a obnovila som činnosť obchodíka v našom rodinnom dome. Len som zmenila sortiment. Moji starí rodičia mali galantériu – niektoré látky vo vynikajúcej kvalite mi zostali doteraz a teším sa na to, čo si z nich vytvorím. Komunisti nám obchod znárodnili a počas týchto čias tu bolo Kvetinárstvo. Po nežnej revolúcii som v týchto priestoroch otvorila obchod s darčekovými predmetmi ja. Milujem jazdenie autom a rada spoznávam nové miesta a tak som si popri podnikaní na Slovensku začala budovať veľkoobchodnú sieť v Čechách. Robila som tieto činnosti súbežne. Veľmi ma to bavilo a darilo sa mi. Obraty stúpali a ja som sa v duchu „veľká kopa pýta viac“ čím ďalej, tým viac zaoberala tým, aby sme v stúpaní obratov pokračovali. Prestala som pravidelne spávať, presúvala som sa z jedného konca republiky na druhý v noci s tým, že „potom to dospím", začala som dostávať mikro spánok pri riadení auta a zrazu som nemala na nič čas, len firma, schôdzky, cestovanie, presuny, noví klienti, žiadny oddych...
Paradoxne som sa dostala do situácie, že som si mohla kúpiť, čo som chcela, cestovať, kam som chcela. Vďaka výborným výsledkom som mala finančnú a osobnú slobodu, ale nič z toho, okrem pár splnených snov na začiatku som si nestihla užiť, lebo som úplne prepadla práci. Výsledok na seba nenechal dlho čakať. Paradoxne prišiel v čase, keď som si plnila ďalší sen - kupovala som si nové auto a tešila som sa na pocit naplnenia za dobre vykonanú prácu. Ale ten zrazu neprichádzal. Najazdila som v tých časoch za necelé dva roky cca 250.000 km a moja láska k jazdeniu, autám a k cestovaniu sa začala meniť. Začala som ráno zaspávať tak tvrdo, že som nepočula budík, ani klopanie hotelovej služby, prestala som sa tešiť z jazdy na koni, začala som cítiť vo svojom vnútri akýsi čudný nepokoj, ktorý vyvrcholil v jedno krásne letné ráno. Pri vstávaní som zažila pocit psychického odporu vstať z postele, smútok, plač, nechuť čokoľvek robiť a strach byť sama so sebou. Moja mama mi priniesla časopis, v ktorom som sa dočítala o MONADE. Zaujal ma článok o cielenom pobyte zameranom na psychickú regeneráciu a prihlásila som sa na pobyt. Najbližší voľný termín bol až o dva týždne a tak som akceptovala termín a prihlásila som sa.
Odvtedy uplynulo 25 rokov a ja si dodnes rada spomínam na ten príjemný pocit prekvapenia po týždni na pobyte. Uľavilo sa mi psychicky, ale aj fyzicky. Rozcvičila som si celé telo, cítila som príliv energie, opäť som sa vrátila sama k sebe, opäť som sa tešila, smiala a bavil ma život. Po absolvovaní prvého pobytového týždňa som objednala pobyt aj pre moju sestru a zostala som na pobyte aj ďalší týždeň. Moje pozitívne pocity sa znásobovali a tak som navrhla svojim – teraz už kolegom, že chcem pristúpiť do firmy ako spolumajiteľ a pokračovať vo svojom živote v MONADE. Chcem pomáhať ľuďom v tom, aby sa cítili po pobyte tak skvele ako ja. Naša MONADA má za sebou 30 rokov činnosti, veľa spokojných klientov, veľa inšpirujúcich silných ľudských príbehov. Je to zaujímavá a tvorivá práca, ktorú veľmi milujem, prináša mi radosť a naplnenie. Pri každom pobyte mám možnosť pozorovať, ako na sebe klienti pracujú, sú šťastnejší a spokojnejší vo svojom živote. Je to jeden z najkrajších pocitov v mojom živote, ktorý je pre mňa pohonným motorom v ďalšej tvorivej práci. Teším sa na každý deň, na nové zážitky a nové príbehy zo života našich klientov. Teším sa, keď po pobyte, pri poslednom rannom cvičení vidím vyžiarené oči, uvoľnené tváre a radostný postoj celej skupinky. Lúčim sa s našimi klientmi, ale nie na dlho... Počas našej 30-ročnej činnosti si aj naši klienti vytvorili priestor pre MONADU a snažia sa absolvovať pobyt jeden až dvakrát do roka. Je to pre nich reštart. Tešia sa na spoločne strávené chvíle s ľuďmi, ktorí hľadajú v živote hlbší zmysel a chápu, že základ kvalitného života je v tom, že v prvom rade je potrebné mať rád samého seba takého aký som, vedieť sa tešiť z maličkostí a vychutnávať si silu prítomného okamihu.
