Nejedzme, ak sa nám nechce, ak nemáme chuť. A nejedzme tiež to, čo sa nám nechce, na čo nemáme chuť. Nevnucujme jedlo sebe ani iným. Pri jedení je sloboda vôle posvätná. Ak sa nám chce jesť, ak máme na jedlo chuť, najprv sa sami seba spýtajme: "sme naozaj hladní"? Neškriepme sa s vlastnými chuťami, škriepme sa so zvykmi.

Nejedzme do úplného nasýtenia. Radšej nedojesť, ako sa prejesť. Pocit sýtosti tak ako pocit hladu býva povrchový a hĺbkový. Hĺbkový, vnútorný hlad a nasýtenosť sa riadia presnými pravidlami, no vonkajší hlad a pocit nasýtenia sú prístupné pochybovačným úvahám typu: "pre každý prípad .", "a čo ak .", "no možno ." Ak nemáme deficit jedla, ale naopak, jeho nadbytok, naša chuť do jedla sa paradoxne zväčšuje. Nehladujeme - prejedáme sa. Podstata tkvie v tom, že vnútorné nasýtenie prichádza neskôr - zjedená potrava musí stráviť, vstrebať sa, prejsť do krvi, absorbovať sa . Až vtedy prichádza konečný signál, pocit, že sme sa nasýtili. Ako si nájsť svoju normu? Skúsme 2 -3 týždne skončiť jedenie pred citeľným nasýtením, zjedzme napríklad pol porcie namiesto celej. Zaoberajme sa potom niečím iným, odpútajme sa od jedla. Za ten čas sa určite dostaví aj vnútorné nasýtenie. Zistíme, že sme úplne pokojní a sýti. Odmenou nám bude vynikajúca vitalita a chuť do práce. Čoskoro sa presvedčíme, že aj vonkajšie nasýtenie prichádza skôr, jasne precítime: "Stačí, dosť, som sýty." A ak máme pocit, že na nás to nefunguje, potom jedzme čo najpomalšie, dlho prežúvajme. Pri pomalom a dlhom jedení sa pocit sýtosti dostaví.

Radšej jesť často a málo, ako zriedka a veľa. Berme však do úvahy individuálne zvláštnosti. Sú sezónne druhy potravy, ktoré zvádzajú k hodovaniu, k prejedaniu. Organizmus si z času na čas niečo žiada v maximálnych množstvách, do zásoby. Dnes sú lesné plody, záhradné jahody, broskyne, melóny a zajtra už nebudú. Nie je hriechom najesť sa ich do prasknutia.

Každé kalorickejšie jedlo nech zaplatia svaly. Každá potrava, najmä živočíšna, by sa mala v prírode získavať značnou fyzickou námahou. Civilizácia nás zbavila tejto základnej nevyhnutnosti a narušila prirodzenú spravodlivosť potravinovej odmeny: dnes si jedlo ideme kúpiť, hotové zjeme - a to je všetko. Dnes sa za jedlo neplatí svalmi ale nervami. A my za nadbytok platíme nadváhou, ochoreniami. Je nanajvýš opodstatnené raňajkovať, až keď si prvé jedlo odpracujeme. A ak sa nám nepodarí pohybovať pred jedlom, odpracujme si to potom, spáľme prebytok.

Čerstvý vzduch je to najlepšie korenie. Trávenie je proces spaľovania a dostatok kyslíka ho robí účinnejším a efektívnejším. Oddychujme teda po každom jedle na čerstvom vzduchu.

Radšej teplé ako studené, radšej studené ako horúce. Naše vnútorné orgány majú presné a veľmi citlivé tepelné receptory, ktoré sú bezbranné voči tepelnému násiliu. Pery, jazyk, podnebie a hltan sú vonkajší strážcovia, ale sú otupení jedením horúcich jedál a pitím horúcich nápojov. Zvieratá aj malé deti nezjedia horúce jedlo, ale počkajú, kým vychladne. V prírode nikdy nebola, nie je a nebude horúca strava, len chladná a teplá, nie však teplejšia ako vtáčia krv. Približne pri teplote 39,5 °C sa začínajú rozpadávať enzýmy a pri teplote nad 40 °C aj samotné bunky. Ak sa zriekneme horúceho, pridáme si nemálo zdravia a mnoho rokov života. Úplne studené potrava je menej nebezpečná.

Potravinová rozmanitosť je stratégia, jednotvárnosť zase taktika. Prírodná strava našich predkov bola mimoriadne rozmanitá. Rozmanitosť sa stala potrebou - zdrojom potravy bol zemský povrch s jeho rastlinami a zvieratami, oceán. Rozmanitosť však nikdy nebola jednorazová, chvíľková. Najčastejšie platilo pravidlo: jedna hostina - jedno jedlo. Dnes kombinujeme navzájom potraviny, ktoré sa počas trávenia nechovajú v žalúdku priateľsky, zaťažujú tráviace orgány. Ak teda stratégiou stravovania je úsilie čo najviac spestriť si stravu rozmanitosťou jedál, potom takticky sa usilujeme pridržiavať pravidla: na jeden krát do žalúdka - jeden druh potravín, alebo potraviny vhodne skombinované.

Takže čo s čím konkrétne:

• ovocie patrí do prázdneho žalúdka a nepriatelí sa takmer s ničím, jeme ho zásadne pred jedlom, nanajvýš ho môžeme kombinovať s obilnými kašami, pripravenými s vodou; najlepšie je kombinovať kyslé ovocie s kyslým a sladké so sladkým
• zelenina najlepšie vo forme šalátov, ochutených citrónovou šťavou, rastlinným olejom, bylinkami, prípadne jogurtovou alebo smotanovou zálievkou; zeleninu môžeme kombinovať s jedlami zo živočíšnych bielkovín - mäso, mliečne výrobky, vajcia, alebo s jedlami zo sacharidov - cestoviny, ryža, pohánka, pšeno, kukurica , zemiaky; výnimkou sú dyne, ktoré nie je vhodné kombinovať s ničím
• strukoviny - hrach, fazuľa, šošovica, bôb, cícer sú vynikajúcim zdrojom životnej energie a hodnotných rastlinných bielkovín; okrem zeleniny a byliniek s olejom a citrónom nekombinujme ich kvôli plynatosti s ničím
• orechy možno kombinovať so sladkým ovocím, zeleninou, medom; nevhodné k živočíšnym potravinám
• mäso možno kombinovať so zeleninou, zvyčajné prílohy ako cestoviny, ryža, knedľa, zemiaky sú v kombinácii s mäsom takmer nestráviteľnou kombináciou
• vajíčka jedzme len varené namäkko, so zeleninou a bylinkami; zle trávia so zemiakmi, strukovinami aj obilovinami; je zbytočné ich kombinovať s inými živočíšnymi potravinami ako mäso, syry, maslo - zaťažujúce pre pečeň, žlčník, cievy
• čerstvé mlieko sa najlepšie znáša samé so sebou, výnimočne s obilnými kašami; ťažko trávi v spojení s mäsom a vajciami
• kyslé mlieko a kefír najlepšie nekombinovať, mliekom potravu nezapíjame - zhoršujeme a predlžujeme trávenie
• maslo čerstvé v malých množstvách možno kombinovať s obilnými kašami, chlebom a pečivom; je to jediný ľahkostráviteľný obložený chlebík; nekombinovať s mäsom, vajciami a sladkými jedlami, nie je vhodné miešať v jednom jedle rastlinné a živočíšne tuky
• syry sa najlepšie znášajú so zeleninou a bylinkami
• med možno kombinovať s ovocím, orechmi, nekysnutými cestovinami
• obiloviny - pšenica, raž, obilné vločky, pohánka, proso, kukurica spolu s ovocím a zeleninou tvoria základ našej stravy
• polievky nie sú nevyhnutné, ak sa nám žiadajú, potom nech sú jediným jedlom; mäsové vývary kvôli prekysleniu organizmu vynechajme
• biely cukor je asi náš najväčší rafinovaný nepriateľ, v kombinácii s akýmkoľvek jedlom zhoršuje trávenie, pretože brzdí produkciu tráviacich enzýmov
• soľ - čím menej, tým lepšie; v prípade, že sa nám vyslovene žiada slané, treba vyhovieť, zrejme ju náš organizmus potrebuje
• tekutiny pijeme pred jedlo alebo hodinu až dve po jedle, najlepšie vodu, bylinkový čaj, čerstvé šťavy

Dajme prednosť prirodzenosti - jedzme radšej surovú, živú, prírodnú, čo najmenej upravenú stravu; za hrsť pšeničných klíčkov nám poskytne viac živín ako tá najchutnejšia čokoláda ; čím menej času strávime v kuchyni varením, tým zdravšia je naša strava

Stravovací rituál nemá byť kultom jedla, ale radostným a kultúrnym stolovaním, doprajme si dostatok času na jedlo. Ak jeme sami, venujme sa iba jedlu.